Ešte raz o ťažbe zlata, alebo – táto Zem nám nepatrí.

Autor: Tomáš Dom | 8.3.2013 o 13:38 | Karma článku: 17,92 | Prečítané:  8511x

Keď pred časom vyšiel na tomto blogu môj príspevok, kde som prezentoval svoj názor na ťažbu zlata v Podpoľaní, rozdelil sa nielen okruh diskutérov, ale aj okruh mojich známych na štyri časti. Prvá bola proti ťažbe, druhá hľadala pozitíva medzi negatívami, tretia bola zásadne za a štvrtá zaujala nerozhodný postoj.  Dnes som sa rozhodol napísať ešte raz o tejto téme. Nepôjde však o môj subjektívny názor, ale hlavne o fakty, ktoré sa dajú ľahko overiť a ktoré sa týkajú nielen oblasti okolo Detvy, ale aj celého Slovenska.

 

Zvyškové zásoby zlata, nachádzajúce sa v Karpatskom oblúku predstavujú výnosnosť 0,5 až 2 gramy zlata na jednu vyťaženú tonu rudy, čo sa síce na prvý pohľad javí, ako mikroskopické množstvo, ale... Z ekonomického hľadiska je ťažba takéhoto zvyškového zlata rentabilná, ak sa bude ťažiť povrchovo.

V minulom roku mali zahraničné ťažobné spoločnosti  registrované povolenia na prieskum zásob zlata v 27 oblastiach Slovenskej republiky. Celková rozloha týchto území, ktoré sa nachádzajú najmä na strednom a východnom Slovensku, predstavuje viac ako 890 kilometrov štvorcových.

V minulosti sa zlato ťažilo hlbinne, baníci nasledovali žilu a objem vyťaženej rudy, hlušiny a kalu bol oveľa menší, ako pri povrchovej ťažbe, kde je objem vyťaženej horniny 20 až 30 krát väčší, ako pri hlbinnej. Mnohonásobne vyššie množstvá hlušiny a kalu  je potrebné  „uskladniť" na skládkach a odkaliskách. Tu si treba uvedomiť, že okrem gigantických ťažobných jám vzniknú v okolí ťažby obrovské enviromentálne záťaže vo formách odkladísk banského odpadu, ktorých budúcnosť zostane na pleciach obcí, alebo štátu.

Používanie kyanidovej metódy je pritom  tak obrovské riziko pre životné prostredie, že niektoré štáty v Európskej únii dostali rozum a zakázali jej používanie (Česko a Maďarsko). Európsky parlament sa 5. mája 2010 uzniesol na smernici o všeobecnom zákaze používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii. Táto smernica EP je spoločným dielom členských štátov EÚ. Argumentuje okrem iného:

„...keďže kyanid je vysoko toxická chemická látka, ktorá sa využíva pri ťažbe zlata, označená podľa prílohy VIII rámcovej smernice o vode za jednu z hlavných znečisťujúcich látok, ktorá môže mať katastrofálne a nezvratné následky na ľudské zdravie a životné prostredie, a teda aj na biodiverzitu..."

Tento fakt je však doteraz braný len ako odporúčanie. No veľmi dôležité odporúčanie.

 

My však bývame na Slovensku...a na Slovensku je všetko inak...

Väčšinu licencií na prieskum slovenských zásob zlata dlhodobo vlastnia cez svoje dcérske (dovolím si tvrdiť nastrčené) spoločnosti firmy z Austrálie, Cypru, Kanady, Ruska a Veľkej Británie a mnohé z nich sú registrované v daňových rajoch. Neexistuje možnosť prinútiť tieto spoločnosti, aby po ukončení ťažby rekultivovali územie (čo v prípade odkalísk ani nie je realizovateľné). Tvrdenia, že po ukončení ťažby dá ťažobná spoločnosť všetko po sebe do stavu v súlade s enviromentálnymi požiadavkami tak stojí na hlinených nohách.

Vlani rezonovali v súvislosti s ťažbou zlata dve najväčšie kauzy : Kremnica a Detva. V prípade Kremnice by bola ťažobná jama kilometer od hlavného námestia, v prípade Detvy by bola neďaleko od areálu PPS. Kým v prípade Detvy by sa malo používať  kyanidové lúhovanie na otvorených lúhovacích plošinách o rozlohe cca 50 hektárov vo voľnom priestore, v tesnej blízkosti areálu PPS, v prípade Kremnice odmieta ťažobná spoločnosť zverejniť spôsob úpravy a zušľachťovania. Tento fakt sám o sebe o mnohom napovedá.

Je samozrejmé, že  ťažobné jamy mohutnej rozlohy nenávratne poškodia vzhľad krajiny, nehovoriac o vplyve takýchto zásahov na vodný režim, mikroklímu, rastlinstvo a živočíchy.

Zo zákonného hľadiska v našej legislatíve tiež niečo smrdí. A dosť veľmi. Slovenská republika podpísala Aarhuský dohovor, ktorý zabezpečuje účasť verejnosti na procesoch týkajúcich sa životného prostredia. Podpísala tiež Dohovor o krajine, ktorého cieľom je ochrana krajiny ako výnimočnej hodnoty kultúrneho dedičstva a životného prostredia. Napokon podpísala Rámcový dohovor o ochrane Karpát, pretože Karpaty sú pľúcami Európy, prameniskami európskych riek, a sú nadmieru znečistené a to aj vďaka  nepremyslenej  banskej činnosti v minulosti.

Pravdou však je, že občianske združenie Podpoľanie nad zlato sa súdilo s Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici, pretože mu nepriznal pozíciu účastníka konania, hoci mu táto prislúchala podľa Aarhuského dohovoru. Občianske združenie Kremnica nad zlato sa súdilo s Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici kvôli dvom rôznym rozhodnutiam k tomu istému zámeru. Načo sú teda tejto krajine zákony a medzinárodné dohovory? Tu už prestáva akákoľvek sranda. Človek nemusí mať IQ 180 na to, aby mu nenapadla „kacírska" myšlienka, že štátni úradníci si prispôsobujú zákony tak, aby vyhoveli ťažobným spoločnostiam a umožnili im dostať sa k povoleniu na ťažbu. A musí nasledovať súdny proces, aby sa myšlienkové pochody štátnych úradníkov, platených z našich daní aspoň trochu zosúladili so zdravým rozumom. Primátorka mesta Kremnica má s tým osobnú a osobitú skúsenosť, keď na pripomienkovom konaní k zákonu o odpadoch z banskej činnosti argumentovala šéfka sekcie ministerstva životného prostredia, že: „ Musíme myslieť na konkurencieschopnosť ťažobných spoločností, a preto im nemôžeme zákonom uložiť podmienku, aby vopred zložili finančné prostriedky na budúcu rekultiváciu zničeného prostredia." (!). Ak ste nepochopili, prečítajte si tento argument ešte raz. Nášmu štátu diktujú podmienky ťažobné spoločnosti? To sme sa už do akého bahna dostali?

Argumenty o vzniku nových pracovných miest sú síce pekné, ale naozaj ich chceme vytvárať  za každú cenu?  Kto zaručí atraktívne platy zamestnancom zlatých baní ? Veď sa denno denne presviedčame, že pre zahraničného investora je najlepšie, ak mu bude Slovák otročiť za minimálnu mzdu (česť výnimkám) a ak to nejde, tak si najme Ukrajincov, Rumunov a podobne. Kde skončia zisky? Určite nie v našom štáte, ten pozbiera iba omrvinky.

V súvislosti s kyanidovou ťažbou som si prečítal jeden zaujímavý postreh: „Necháme si rozoberať krajinu cudzincami, dáme si otráviť vodu a do jamy vzniknutej z povrchovej ťažby nám nakoniec Brusel prikáže navoziť odpad z Rakúska, pretože tú jamu už máme, je kontaminovaná a máme ju nevyužitú?" Možno prehnané, ale vôbec nie nereálne.

Už v roku 2007 na 14. schôdzi ministrov životného prostredia krajín V4 boli vyslovené obavy v súvislosti s nebezpečnými technológiami, ktoré sa používajú a plánujú používať pri banských činnostiach na rozličných miestach v tomto regióne a ktoré predstavujú značné environmentálne riziká s možnými cezhraničnými následkami. A obavy sa napĺňajú.

Každý vyspelý štát sveta chráni svoje prírodné bohatstvo ústavou. Článok 44, odst. 4 Ústavy SR ustanovuje: „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie". Z toho vyplýva povinnosť racionálne využívať prírodné zdroje s ohľadom na budúce generácie.

Túto skutočnosť vystihuje jeden citát: „Táto Zem nám nepatrí, my si ju len požičiavame od našich potomkov..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?